Tréning sociálnych zručností u detí s Aspergerovým syndrómom

Medzi kľúčové príznaky u jedincov s Aspergerovým syndrómom patria:

• Nezáujem alebo neschopnosť spolupracovať so skupinami.
• Poruchy sociálnej interakcie.
• Poruchy jazyka a reči (napr. pedantská a strnulá reč, ťažkosti s pochopením metaforických významov).
• Rigidné, nemenné rutiny.
• Úzke a obsedantné záujmy.
• Motorická nemotornosť (nie vždy prítomná).
• Problémy s neverbálnou komunikáciou (napr. obmedzená mimika, ťažkosti s udržiavaním očného kontaktu).

Čo možno urobiť, aby deti s Aspergerovým syndrómom ľahšie fungovali v spoločnosti?

Zlepšenie sociálnych zručností u detí s Aspergerovým syndrómom môže začať:

• Školenie v oblasti nepriamej (online, telefonickej atď.) alebo priamej sociálnej komunikácie.
• Kontaktná terapia – zahŕňajúca socializáciu s rovesníkmi a pozorovanie typických vzorcov správania.
• Výučba vhodného správania pre špecifické sociálne situácie (rodinné stretnutia, školské aktivity atď.).
• Rozvíjanie sebaporozumenia, pochopenia druhých a súvisiacich spoločenských noriem, kultúrnych a medziľudských očakávaní.
• Rehabilitácia so zameraním na empatiu, emocionálnu inteligenciu a emocionálne prispôsobenie sa potrebám a očakávaniam ostatných.

Terapeutické intervencie by mali zahŕňať aj symbolickú a tematickú hru, ktorá úzko súvisí s jazykovými zručnosťami a schopnosťou napodobňovať. Deti s Aspergerovým syndrómom majú často problémy s hraním v skupinách a je pre ne ťažké prevziať rôzne (zvyčajne vnútené) úlohy. Je nevyhnutné učiť deti rôzne formy hry pomaly, ale dôsledne. Pomôcť môže začať s aktivitami, ktoré dieťa baví, ako je napríklad návšteva ihriska. Spočiatku tam môže dieťa ísť bez ďalších detí. Iba keď sa cítia pohodlne, môžu byť predstavené ďalšie deti (napr. bratranci, predškoláci alebo spolužiaci).

Dôsledné povzbudzovanie dieťaťa k interakcii so skupinou je kľúčové. Vytvorenie domácej telocvične alebo ihriska ich môže posilniť, pretože známe prostredie môže pomôcť prekonať sociálne výzvy (nadviazanie a udržiavanie sociálnych vzťahov s ostatnými deťmi).

Jednoduché a známe imitačné hry účinne učia všímavosti. Aby to bolo pre dieťa pútavejšie, môžete spoločne vytvoriť tematické masky alebo kostýmy, ktoré umocnia zážitok.

Rovnako dôležité je naučiť dieťa, čo a kedy má povedať. Optimálnym prístupom môže byť použitie príkladov zo skutočného života.

Modelovanie obojsmerných interakcií je ďalšou zručnosťou, ktorú je potrebné rozvíjať. Hranie hier zahŕňajúcich ukazovanie a hádanie môže byť v tomto ohľade obzvlášť účinné.

Spoločná hra je jedným z najdôležitejších aspektov výchovy. Deti s Aspergerovým syndrómom sa často zapájajú do hry prísne definovaným a schematickým spôsobom. Postupne by sa malo vyvinúť úsilie na prelomenie tejto osamelej rutiny v rámci možností dieťaťa. Napríklad, ak sa dieťa rád hrá so stavebnicami, môže byť prospešné poskytnúť veľkú súpravu a povzbudiť ho, aby časom stavalo veže a iné stavby s ostatnými deťmi. Integrácia a spolupráca prídu časom – kľúčom je nenechať sa odradiť počiatočnými zlyhaniami a zostať v tomto úsilí dôsledný.